Ešte pre 25 rokmi tento vírus znamenal hrozbu pre ľudí a domáce zvieratá v tehdajšom Československu. Dnes už je besnota u nás prakticky odstránená. Na samom začiatku tohto úspechu stál geniálny objav. 

 Písal sa 4.júl 1885. Pre deväťročného Jozefa Meistera to mohol byť jeden z ďalších krásnych letných dní v jeho rodnom Alsasku, keby nedostall hlúpy nápad vziať do ruky malé polienko a trochu s ním podráždiť túlavého psa... Od toho okamiho mu začalo ísť o život. Pes chlapca škaredo uhrýzola dokonca ten pes mal aj besnotu. Vtedy bola táto choroba smrteľným postrachom. Lenže malý Jozef mal viac šťastia ako rozumu. Dostal sa totiž do rúk človeku, ktorého zásluhou sa dostal tento prípad do histórie medicíny. Tím človek bol Louis Pasteur, a práve vďaka nemu je malý Jozef uvádzaný ako prvý človek, ktorý prežil besnotu vďaka očkovaniu.

Louis Pasteur

Čo je to besnota?

 Besnota (tiež rabies, besnenie,lyssa) je akútne vírové ochorenie centrálneho nervového systému mnoha zvierat a ľudí. Ak ochorenie prepukne, na konci je skoro vždy smrteľné. Pri podozrení na infekciu vírusom besnoty je človek hneď očkovaný a besnota vôbec nemusí prepuknúť. Liečba v ďalších štádiách je zatiaľ len v začiatkoch.

Kto je jej pôvodcom?

Ochorenie spôsobuje RNA virus z rodu Lyssavirus z čeľade Rhabdoviridae, pričom na svete existuje celkom 6 rôznych sérotypov vírusu. Chorobou sa môžu nakaziť všetky teplokrvné živočíchy. V našich podmienkach je k nákaze najvnímavšia líška, ale aj pes, skot, mačka, jazvec a netopier.

Ako sa prenáša nákaza?

Vírus besnoty sa prenáša slinami a nakazené zviera ju môže preniesť ešte 3-5 dní predtým, ako sa uňho prejavia prvé príznaky.Najčastejšie dochádza k nakazeniu cez poranenú kožu. Vírus sa potom prenesie do centrálneho nervového systému. Tam sa začne výrazne množiť a vzniká nehnisavá meningoencefalitidu. Inkubačná doba sa pohybuje v rozmedzí 6-10 dní. Vírus sa potom ďalej šíri do slinných žliaz, rohovky a telových orgánov.

Nezabudnuteľný zážitok

 Francúzsky biológ, chemik a lekár Louis Pasteur sa sám ako malý stretol s besnotou. Ako 8 ročný vydel kováča, ako vypaľuje ranu mužovi, ktorého pohrýzol vlk. Louis nikdy nezabudol na ten hrôzostrašný krik postihnutého, ktorého sa tak zľakol, že utiekol. A možno práve táto udalosť viedla Louisa k tomu, aby našiel spôsob vyliečiť toto ochorenie.                                                           O besnote vedeli už aj staroveký grécky a rímsky lekári, ako napr. Galenos a Celsus. Odhalili, že toto ochorenie spôsobuje pohryznutie chorým psom. Doporučili "liečiť" toho uhryznutie vypálením rany žeravým železom a neskôr ponorením do studenej vody. Z ich učenia čerpali ľudia až do 18. storočia.

Diablovo dielo

 Ešte donedávna bola táto choroba zahalená mnohými poverami a tajomstvami. Verilo sa napríklad, že psa uchránia pred besnotou tak, že mu vyrežú tzv. "červa besnoty". Tak sa hovorilo chrupavičitému útvaru, grécky nazývaný "lysson", ktorý má pes vo svalovej vrstve jazyka. Podľa nej má aj besnota svoj odborný názov lyssa.  Doporučovalo sa tiež zjesť pečeň besného psa, račie oči, kohúti mozog či hrebienok. V stredoveku bola táto choroba spájaná s nadprirodzenými javmi a vlkodlakmi. Dlho nebolo jasné, čo je pôvodcom besnoty. Vedelo sa, že inkubačná doba ochorenia, teda od pohryznutia až po vypuknutie choroby, trvala 10-17 dní. A vedelo sa, že najväčšie ohrozenie predstavovalo uhryznbutie do krku a tváre.                                                        Lekári presne popisovali priebeh besnoty: najprv je človek unavený a sklesnutý, neskôr sa stáva nepokojným, sťažuje sa na bolesti hlavy a niekedy aj na bolesť pohryznutého miesta.  Má zvýšenú teplotu a po niekoľkých dňoch začne mať kŕče v hltane a hrtane a nadmerne sliní. Postihnutý človek je uzkostný, kričí a stáva sa čoraz viac agresívnejším. Aj keď pociťuje neznesiteľný smäd, odmieta sa napiť - objavuje sa totiž hydrofobia, čiže panický strach z vody. Zhruba po šiestich dňoch umiera na vyčerpaním z trvalých kŕčov a dehydratáciu. 

Nakazeným hrozila poprava

Aj keď pôvod tejto choroby nebol vtedy známi, ľudia vedeli, že ju prenášali hlavne divoké zvieratá. V 19. st. urobili vedci niekoľko objavov a pokročili v liečbe. V roku 1804 zisťuje nemecký vedec Zinke, že besnota sa z chorého psa na zdravého prenáša slinami. V roku 1813 Francois Magenlie a Gilbert Breochut úspešne preniesli besnotu z chorého človeka na zdravého psa. Neskôr v roku 1879 Victor Galtier preniesol besnotu zo psa na králika a z králika na iného psa.                                                                                                                    Louis Pasteur, ktorý vyrastal v mestečku Arbois, poznal veľmi dobre toto ochorenie a vedel, aký strach z nej ľudia majú. Panický strach z choroby viedli aj niektorých ľudí k tomu, aby sa svojho člena rodiny postihnutým besnotou zbavili, či už obesením zastrekením alebo ich otrávili. Svedčí o tom potom aj zákon, ktorý tieto praktiky zakazoval. Pasteur sa tiež pustil do liečby tejto choroby. Odoberal sliny chorým psom a infikoval nimi zdravých až dovtedy, kým jeden z nich neprežil. Pri opakovaných infekcií už neochorel a tak sa ukázalo, že besnota zanecháva imunitu.                                                             Potom sa Pasteurovi podarilo prísť na spôsob, ako vírus oslabiť - vzal vzorku miechy krália a nechal ju vysušiť. Zatiaľ čo čerstvý kúsok infikovanej tkaniny by psa zabil, tento sušený spôsob pôsobil úplne opačne - vyvolal odolnosť voči besnote. 

Odtiaľto zasiahol

Potom, čo vedec vypracoval systém imunizácie, začal plánovať systematické preočkovanie všetkých psov v Francúzsku. Testovanie na ľudoch ešte nemal v pláne - bolo to príliš riskantné. A práve vtedy zasiahol osud pohrýznutého chlapca Jozefa. Jeho matka totiž videla v novinách Pasteurovu prácu a napadlo jej, žeby jej chlapcovi mohol pomôcť. Louis musel zariskovať a chlapcovi pichol jednu z prvých štrnástich očkovacích dávok. Osud malého Jozefa bol vtedy vo hviezdach. Jeho osud dopadol viac než dobre. Jozef sa stal prvým človekom, ktorý prežil vďaka Pasteurovej vakcinácii proti besnote. Dnes už je vakcinácia samozrejmá a lieči sa oveľa jednoduchšie.