Jednou zo psích profesií, keď ešte neexistovali autá, bolo sprevádzanie kočiarov. Plemeno, ktoré bolo s touto prácou späté, je dekoratívny dalmatín. Pes, ktorého meno je doteraz zahalené tajomstvami. 

V minulosti dalmatíni sprevádzali kočiare len preto, aby chránili cestujúcich. Časom ale táto prítomnosť získala na ďalšom význame-zdôrazňovala vysoké postavenie ľudí, ktorých sprevádzali.

Čo má spoločné hasič s hrozienkovým pudingom?

Vďaka svojmu nevšednému vzhľadu a zaujímavej práci dostal dalmatín v minulosti mnoho názvov, ako napríklad kočiarový pes (Coach Dog Carriage Dog), bodkovaný pes (Spotted Dog), alebo Plum Pudding Dog (podľa hrozienkového pudingu). Hovorilo sa mu aj hasičský pes (Firehouse Dog), pretože behal okolo hasičských striekačiek, a keď sprevádzal kočiarové spoje, hovorilo sa mu maratonec (Marathon Runner). Kočiarový nebol preto, lebo ťahal kočiare, ale preto, že tam bol ako strážca. Bežal vedľa kočiara a chránil cestujúcich a ich majetok .                                                                   Uvádza sa, že najprv mali psy sprevádzať iba ženy anglických statkárov, ktoré so svojimi poníkmi jazdili na trhy. Vtedy sa mu tiež hovorilo "talbot", čo môže znamenať, že predchodca dalmatínca bol biely talbotov honič (doteraz môžeme vidieť v anglicku krčmy s názvom "The Packhorse and Talbot" teda "U valacha a talbota".) Neskôr sa títo psy stali symbolom bohatstva moci svojich vysoko urodzených pánov, ktorí och používali ako špeciálny doprovod svojich kočiarov iba pri zvláštnych a významných, spoločenských udalostiach.

Dalmácia či Bengálsko?

Kde tieto výrazne zafarbené psy prišli k svojmu názvu, ostáva dodnes záhadou. V dobe, keď toto plemeno vzniklo, na Dalmácií tento pes nežil. Dostali sa tam po prvýkrát až v roku 1930, kde ich tam priviezol milionár Božo Banac.                                      

Prírodovedec George L. Buffon, ktorý žil v 18. storočí vo svojich dielach z neznámeho dôvodu spomína "le braque de bengale" teda bengálsky durič. A to aj bez toho, že by sa tento pes niekedy s Bengálskou zemou spojoval. Buffonov názor, že dalmatín je potomkom staroindického psa, sa ujal, a dlho sa preň používal názov bengálsky durič.

Z loveckého psa dopravný

Kynológovia predpokladali, že pôvod tohoto psa bol niekde v Európe, a to aj napriek tomu, že vyobrazenie psov s typickou škvrnitou srsťou sa našlo aj v hrobkách staroegyptských panovníkov. Terakotové sošky týchto psov sa našli aj v Gréckych Mykénach, údajne pochádzali z obdobia 1660 rokov pre naším letopočtom. Pôvodne bol dalmatín používaný ako honič, lovecký pes. Dokladá to napríklad ilustrácia zo starohebrejskej náboženskej knihy Pesach Haggada, pochádzajúca zo 14 storočia, na ktorej je vyobrazený pes podobný dalmatíncovi, ktorý práve ulovil zajaca.            Škvrnitý pes je vyobrazený na obraze maliara Jána Fytu. (1611-1661) Ďalší historický popis psa, ktorý dalmatínca pripomína pochádza z Holandska, z roku 1647. Vzhľadom k tomu, že ako dopravný pes sa začal používať v Anglicku, býva zaradený medzi anglické plemená. V roku 1972 sa dalmatín objavil na rytine Thomasa Bewicka už pod názvom "coach dog", teda kočiarový pes.

Olúpený Turci

 Niektorý autori kníh uvádzajú, že nie je úplne možné vylučiť spojenie Dalmatíncov s Dalmáciou. Podľa nich, sa mohli na Blakán dostať počas 16. storočia, kde boli títo osy známy hlavne v Taliansku, konkrétne v Benátkach, s ktorými boli obyvatelia Dalmácie v obchodnom aj politickom kontakte. Škvrnitý psy boli na sklonku 16. st. známy aj v Čechách. Dvojicu týchto psov vraj dostal ako dar od českej šľachtice Aleny Meziříckej jugoslávsky básnik George Dalmatin, a ktovie či sa aj on nepodieľal na ich pomenovaní. 

Vo farbách mníšského šatu 

A ešte jedna zaujímavá povesť sa vzťahuje k tomuto plemenu. Súvisí s cirkevným rádom Dominikánov, ktorí si mimo iného hovorili aj "domini canes", teda Páni psov. K zakladateľovi Dominikánov sa vzťahuje legenda. Táto legenda hovorí o tom že Dominikovej matke sa sníval sen, kde videla psa, ktorý niesol pochodeň, ktorou chcel zapáliť celý svet. Pes vraj vo sne zobrazoval sv. Dominika a pochodeň jeho kázanie, ktorým chce strhnúť všetkých poslucháčov. Dominik potom dalmatína používal ako svoj symbol - jeho sfarbenie korešponduje aj s ich oblečením, teda s bielou kutnou a kapucou a čiernym plášťom. 

                                                                     Dalmatín a bulteriér na litografií britského maliara Vero Shawa, 1880.

                         Dalmatíni sprevádzali kočiare už na začiatku minulého storočia, o čom svedčí fotografia z New Yorku z roku 1905.