Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Glen of Imaal teriér

1. 12. 2013

 Glen of Imaal teriér

Povaha plemena
V mladosti je Glen of Imaal teriér neúnavný, tvrdohlavý, odvážny, veselý a neustále dobre naladený. V dospelosti je vážnejšie, dôstojný, veľmi spoločenský, nekomplikovaný, pokojný, prispôsobivý, nebojácny, oddaný a verný svojmu pánovi. Je veľmi inteligentný a rád a rýchlo sa učí novým veciam, rýchlo chápe, čo sa po ňom chce, je tolerantný a celý život tvrdý sám k sebe. Tento teriér je vďačný za každú pozornosť, verne nasleduje svojho pána a je ochotný urobiť pre neho čokoľvek, túži po fyzickom kontakte a zbožňuje maznanie. Napriek tomu, že je silný a dobrý bojovník, bitky nezačína. Glen of Imaal teriéra možné bez najmenších problémov držať v spoločnosti iných psov, pretože nevyhľadáva spory. Je trpezlivý a len tak sa nerozčílí, ak je ale neustále obťažovaný a provokovaná, zasiahne rýchlo a účinne.Pre jeho lovecké pudy však nie je vhodné ho zoznamovať s inými domácimi zvieratami. Doma je pokojný a bezproblémový, potrebuje ale pohyb, nevadí mu dlhé prechádzky a hry v prírode, miluje vodu, dážď a vlhké počasie.

Opis Glen of Imaal teriéra
Kohútiková výška môže byť maximálne 35,5 cm. Váha sa pohybuje okolo 16 kg. Ňufák je vždy čierny.

Zuby má Glen of Imaal teriér prekvapivo veľké, silné, radené pravidelne a až na rezáky v rovnobežné línii. Rezáky bývajú veľmi často rozhádzané, nebýva to však považované za vadu. Je predpísaný nožnicový zhryz, toleruje sa však aj skus kliešťový.

 Oči Glena sú guľaté, zlato-hnedé alebo hnedej farby, nesmie byť príliš svetlé, alebo jantárové. Výraz očí je vždy nezbedný a optimistický. Uši sú pomerne malé, jemné. Úplne vztýčené alebo úplne zvislé uši sú ťažká vada.

Chvost Glena sa skôr kupírovali, dnes už sa kupírovať nesmie. Panvové končatiny nesmie byť ani v jednom kĺbe vbočené alebo vybočené. Musí byť veľmi silné, aby zvládli posun silného a ťažkého tela. Glen sa vie veľmi rýchlo pohybovať a výborne skáče práve vďaka obrovskej sile svojich panvových končatín.

Farba sa uprednostňuje modrá žíhaná (tmavo šedá), nesmie však prechádzať do čiernej, ďalej potom pšeničná od svetlej až po zlatorudou. Šteňatá sa rodia zvyčajne v farbe modrej, pšeničné a červené. Maska býva atramentovo modrá, môžu byť aj modré pruhy na chrbte, na chvoste a ušiach. Tieto tmavšie tiene v srsti počas dospievania zmizne.

Štandard je veľmi voľný, to z toho dôvodu, že v počiatkoch chovu nebolo príliš z čoho vyberať a pevne stanovený štandard by chov potlačil hneď v zárodku. Až po rozšírení plemena si chovatelia stanovili určité pravidlá, ktorých sa drží, aj keď je štandard priamo nevyžaduje.

 Klasifikácia FCI
Podľa klasifikácie FCI patrí Glen of Imaal Teriér do skupiny 3 (teriéry), sekcia 1 (veľkí a stredne veľkí teriéry).

Základná starostlivosť o psa

Pre domáce chov postačí približne dvakrát ročne vyškubat srsť, pravidelne vystrihávať prebytočnú srsť medzi vankúšikmi na labkách a prestrihávať srsť v okolí zvukovodu.

Výstavný pes však potrebuje oveľa viac starostlivosti, napríklad trimovanie musí prebiehať aspoň trikrát do mesiaca, stará srsť sa vyškubává každý mesiac a raz týždenne treba psa vyčesať do hladka. V oboch prípadoch je potrebné udržovať pazúriky Glen of Imaal teriéra krátke. 
 

História plemena Glen of Imaal teriér
V Írsku sa prvé zmienky o prevažne hrubosrstých psoch malého až stredného vzrastu v pšeničnej, šedej, žíhané, čiernej a škvrnité farbe datujú od 18. storočia. Správali je predovšetkým sedliaci a chalupníci na chudobnom írskom vidieku. Pre svoju veľkosť a neúnavnosťou boli používané na lov líšok, zajacov a jazvecov, chránili majetok svojich pánov a vyháňali z dedín krysy a tchora. Držali len také psy, ktorí im pomáhali prežiť a neboli nároční, pritom ale museli byť milí k domácim ľuďom a deťom.

Prvýkrát v histórii sa Glen of Imaal teriér predviedol verejnosti ako samostatné plemeno na výstave psov roku 1934. Toho istého roku bol tiež založený a írskym kennel klubom uznaný chovateľský klub pre toto nové plemeno. Trvalo niekoľko rokov, kým sa chov Glen of Imaal teriérov v Írsku rozšíril natoľko, že mohli byť prvé jedince vyviezli za hranice. Dlho po vojne, až v roku 1958, boli dovezené do Anglicka a až v roku 1973 uznaní a zaregistrovaní anglickým kennel klubom. Do USA sa prvý Glen of Imaal teriér dostal v roku 1982

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.