Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Anglický foxhound, Anglický seter a Anglický kokeršpaniel

24. 11. 2013

 Anglický foxhound

 

Povaha plemenaanglicky-foxhound-igallery-image0001322_igallery_image0000002--640x480--logo--server-haficicz.jpg
Foxhound je energický, silný pes, ktorý pre svoj život potrebuje predovšetkým dostatok pohybu.Nehodí sa preto príliš pre chov v meste. Vzhľadom k tomu, že po stáročia žil vo svorkách, často priľne k inému psovi viac ako k človeku. Má však vľúdnu a neagresívny charakter, takže sa za určitých podmienok môže stať príjemným rodinným spoločníkom a dobrým kamarátom. Vyžaduje však trpezlivou a dôslednú výchovu.Často u neho totiž môže prevážiť lovecký pud a túžba po prenasledovaní koristi je potom silnejšia ako vôľa vypočuť páníčkův príkaz. Foxhound priamo bytostne vyžaduje priestor a čas k vybitiu energie. K svojmu pôvodnému využitie, honu na líšku, má dnes pochopiteľne menej príležitostí, preto býva častejšie vyhľadávaný ako spoločník.

Popis anglického foxhounda
Foxhound je pomerne mohutný pes sa vznešeným držaním tela, ktoré umocňuje chvost šavlovitého tvaru. Má dlhé, rovné a silné končatiny zakončené charakteristickými guľatými mačacími labkami. Jeho výška v kohútiku je 58 - 64 cm, hmotnosť 25 - 35 kg. Napriek svojej robustnej stavbe tela nepôsobí anglický Foxhound ťažkopádne.Farbu jeho krátke, priliehajúce srsti udávajú čiernej, hnedej a biele škvrny. Nie vždy však bývajú všetky tri farby zastúpené. Hlavu má zaoblenú a predĺženú, ňufák rovný a široký. Zaujme veľkými hnedými očami a hrdým, ale príjemným výrazom, ktorý dotvárajú jeho k lícam priliehajúce dlhé, široké uši. Foxhound má silné čeľuste a perfektné nožnicový skus. Priemerný vek je 10 až 12 rokov.
anglicky-foxhound-2-igallery-image0001321_igallery_image0000001--640x480--logo--server-haficicz.jpg 

Klasifikácia FCI
Anglický Foxhound patrí podľa štandardu FCI (Medzinárodná kynologická federácia) do skupiny 6 - Duriče, farbiare a príbuzné plemená, sekcia 1 - Duriče.


Základná starostlivosť o psa
Anglický Foxhound nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť.Najdôležitejšie je zabezpečiť mu dostatok pohybu. Anglického foxhounda je vhodnejšie chovať vo svorke. Výborne znáša ostatné psy.

História plemena anglický Foxhound
Anglický Foxhound, ako už názov napovedá, pochádza z Veľkej Británie, kde bol vyšľachtený v 15. storočia predovšetkým pre hony na líšku. V polovici 17. storočia bolo plemeno previezli do Severnej Ameriky, kde z neho chovatelia vyšľachtili amerického foxhounda. V priebehu ďalších storočí sa toto plemeno začalo tešiť veľkej obľube aj v ďalších krajinách. Najväčší tradíciu však má samozrejme v Anglicku, kde sa od roku 1800 vedie plemenná kniha, a všetci majitelia tohto plemena tak môžu vysledovať rodokmeň svojho psa, a to aj naprieč radom generácií.

Anglický seter

 

Povaha plemena anglicky_setr_brita_iii-igallery-image0000064_igallery_image0000001--640x480--logo--server-haficicz.jpg
Je to pes vhodný do rodiny a k deťom. Dá sa ľahko vycvičiť a je zo všetkých setrov najpokojnejšie a najmenej komplikovaný. Je to klasický strážca, ktorý často a rád šteká. Je ale zároveň potvrdením pravidla, že pes, ktorý šteká, nehryzie. Anglický seter je lovecký pes, a preto prekypuje množstvom energie a elánu.Rád behá a aportuje a vo všetkom, čo robí, je vytrvalý a húževnatý. Neznáša nudu, preto musí byť stále niečím zabavovania. Je prirodzene inteligentný a rýchlo získa dobré i zlé návyky.Má ušľachtilú povahu a je akýmsi psím šľachticom. 
  

Popis anglického setra 
Anglický seter je považovaný za najkrajšieho poľovného psa. Je aristokraticky elegantný, perfektne urastený pes s ladnými líniami. Je to stredne veľký pes s priemernou výškou v kohútiku 61 až 68 cm a váhou 25 až 30 kg. Má dlhú, vysoko nesenú hlavu so zreteľným prechodom čela do ňufáku. Papuľa je hlboká a hranatá so silnými čeľusťami a nožnicovým skusom. Má inteligentný hnedé oči a nízko nasadené, stredne dlhé uši, ktoré priliehajú k hlave. Krk je dlhý a svalnatý, trup dlhý s krátkou zadnou časťou. Má hlboký hrudník s klenutými rebrami. Chvost je stredne dlhý, nesený v línii chrbta. Končatiny má Anglický seter silné a svalnaté s dobre formovanými labami. Srsť je dlhá, hodvábna, miestami rovná alebo zvlnená, tvoriace tzv zástavy. Môže byť buď dvojfarebný, alebo trojfarebný s jemnými prechodmi medzi škvrnami. Priemerne sa dožíva 14 rokov. 

Klasifikácia FCI 
Podľa FCI (Medzinárodná kynologická federácia) je anglický seter zaradený do skupiny VII. - Stavače, prinášača a sliediče, sekcia 2 - Stavače, s pracovnou skúškou. Oficiálna skratka pre SR je AS. Pôvodným využitím je to aportér vtáctva, dnes aportér a spoločník. 

Základná starostlivosť o psa 
Anglický seter potrebuje veľa pohybu, má rád dlhé a pravidelné vychádzky a miluje kúpanie. Pri výcviku je nutné byť dôsledný a trpezlivý. Jeho srsť potrebuje pravidelnú údržbu kefovaním, zastrihávaním a trimovaním. Môže sa správať ako doma, tak vo vonkajšom koterci. Nie je přešlechtěný, je to teda zdravé a genetickými vadami nezaťažené plemeno. 

História plemena anglický seter 
Podľa anglického "set" alebo "setting dog", ako označenie pre psa, ktorý po zavetrení zveri sadne a upozorní tak lovca. Pôvod má anglický seter v starých spaniel, skôr vtáčích psoch - loveckých psoch v Anglicku používaných na lov vtákov a zveri asi od 15. storočia. Neskôr sa krížili s francúzskymi a španielskymi stavače, aby získali starobylú vlastnosť zasednutí u zveri. Seter ako taký údajne vznikol na konci 18. storočia šľachtiteľské snahou reverenda Harrisona. V dvadsiatych rokoch 19. storočia sa začali oddeľovať rôzne farebné formy, a vzniklo tak niekoľko oddelených plemien setrov. Anglický seter bol do svojej terajšej štíhlej podoby vyšľachtený Edwardom Lawerackem, ktorý položil základ celej línii. Tento seter, pochádzajúci z južného Anglicka je biely s rôzne veľkými bodkami, škvrnami a platňami rôznych farieb. Prvýkrát sa objavil na výstave v Newcastlu, a pomerne rýchlo si získal obľubu po celom Anglicku, a potom aj v Kanade a Európe, kam sa dostal spolu s anglickými plnokrvníky. Na šľachtických dvoroch bol používaný ako stavač pernatej zveri. Neskôr, kedy nastal rozmach poľovníctva, boli setri hromadne privážaní ik nám.
 

Anglický kokeršpaniel

 

Povaha plemenajesica3-igallery-image0001243_igallery_image0000009--640x480--logo--server-haficicz.jpg
Základné charakterovú vlastností kokeršpaniela je optimistická veselá nálada. Anglický kokeršpaniel je stále veselý, prítulný a priateľský pes, ktorý miluje deti a ľudí vôbec. Je zvedavý a kam sa miesi, všade ho máte za sebou, hlavne v kuchyni. Je to totiž veľký labužník a jeho apetít je nekonečný. Vždy vás rád privíta skákaním a olizovaním, a kým sa s ním nepomazlíte, nedá pokoj. Má energie na rozdávanie, ale ak má jeho pán sedavý životný štýl, ľahko sa iz neho stane pecivál. Napriek tomu ale miluje prechádzky, beh a hlavne plávanie. Anglický kokeršpaniel je šťastný, keď sa okolo neho niečo deje, a keď má byť sám doma, dá mnohokrát najavo svoj nesúhlas a pomstí sa napríklad na papučiach alebo prádle. Je veľmi inteligentný a rýchlo sa učí, ale vie byť aj tvrdohlavý. Ak je jeho pán nedôsledný, vie toho šikovne využiť. Vždy sa ale rýchlo stane miláčikom rodiny.

Popis anglického kokeršpaniela
Anglický kokeršpaniel má športový, živú, vyváženú postavu. Výška v kohútiku býva od 38 do 41 cm a váha okolo 12,5 až 14,5 kg. Má dobre vyvinutú, objemnú hlavu so štvorcovým ňufákom a silnými čeľusťami s nožnicovým skusom. Oči má hnedé až tmavohnedé s inteligentným výrazom. Uši nasadené v úrovni očí sú porastené hladkou, hodvábnou srsťou. Má silný trup s mierne sa zvažujúca líniou chrbta, hlboký hrudný kôš a klenuté rebrá. Chvost sa väčšinou už nekupírujú, je mierne ohnutý, nasadený pod líniou chrbta a takmer stále sa vrtí. Srsť je hodvábne hladká, nikdy drôtovitá alebo príliš kučeravá a môže mať rôzne farby. Nikdy však nie je Celobiely. V priemere sa dožíva 12 až 13 rokov.

Klasifikácia FCI
Podľa FCI (Medzinárodná kynologická federácia) je anglický kokeršpaniel zaradený do skupiny VIII. - Retríver, sliediče a vodné psy, sekcia 2 - sliedič, s pracovnou skúškou. Oficiálna skratka pre SR je AC. Pôvodným využitím je to pes pre lov vtákov, dnes aj ako spoločník.

 
Základná starostlivosť o psa
Zvláštnu starostlivosť musíme venovať jeho srsti. Tá potrebuje každý deň kefovať a vyčesávať. Je nutné ju zastrihávať okolo uší, pretože anglický kokeršpaniel trpia často zápaly ucha. Toto plemeno z dôvodu přešlechtění trpí aj niektorými genetickými vadami, napr displazií bedrového kĺbu. Potrebuje pravidelné, aspoň hodinové vychádzky, v lete s možnosťou kúpania.

História plemena anglický kokeršpaniel
Kokeršpaniel má v mene ako krajine, odkiaľ pravdepodobne pochádza, tak krajine, kde bol vyšľachtený. Výraz "span" je kartáginské označenie pre králika, ktorých bolo územie Iberijského polostrova plné, odtiaľ teda Španielsko a španiel, ako pes, ktorý je lovil. Teórií o pôvode tohto mena je ale viac. Hovorí sa tiež, že meno "spaniel" vyslovil v roku 945 Waleský kráľ Howell, ako označenie pre poľovného psa.Výraz "kokr" pochádza zrejme z anglického "Woodcock", čiže sluka lesná.

Pôvod anglického kokeršpaniela je celkom nejasný. Možno pochádzali jeho predkovia z Malej Ázie, možno prišli s Keltmi z Balkánu a možno skutočne pochádzajú z územia dnešného Španielska, hoci sa o tom nezachovali zmienky v starých španielskych spisoch.Každopádne španiel, predtým označovaný tiež ako vtáčie pes, bol pôvodne lovecký pes, ktorý mal za úlohu vtáka vyplašiť a nahnať do siete, alebo do pazúrov sokola či jastraba. Podľa toho, kde Plašil, sa delil na vodného a poľného. Vodné bol väčší a neskôr z neho vznikol špringeršpaněl, poľné bol menší, lepšie prispôsobený pre lov v húštinách a vznikol z neho kokeršpaniel. Zásluhu na tom majú od konca 19. storočia anglickí šľachtitelia, ktorí v roku 1885 založili prvý chovateľský klub. Akýmsi praotcom všetkých kokeršpanielov je pes OBO, narodený v roku 1895. Štandard plemena bol uznaný v roku 1902. Neskôr, okolo roku 1920, sa od seba začali oddeľovať línie amerického kokeršpaniela a anglického kokeršpaniela.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.